Blind Friendly Web pravidlá

Blind Friendly Web pravidlá sú od roku 2012 zhodné s povinnými štandardmi prístupnosti webových stránok podľa výnosu 312 z roku 2010. Znenie povinných štandardov figuruje v prílohe 1 príslušného výnosu č. 312/2010 Z. z. (PDF, 648 kB)

Pravidlá prístupnosti webových stránok podľa výnosu 312/2010

Pravidlo 1. Poskytovanie ekvivalentných alternatív k zvukovému a vizuálnemu obsahu.

Poskytovanie obsahu, ktorý má používateľovi prezentovať tú istú funkciu alebo účel ako sluchovo alebo zrakovo vnímaný obsah.

1.1 Ku všetkým „netextovým“ prvkom sa poskytuje textový ekvivalent. „Netextové“ prvky sú najmä obrázky, grafické náhrady textu vrátane symbolov, oblasti klikateľnej mapy, animácie, ako animované GIF-súbory a podobne, aplety a programové objekty, ASCII obrázky, rámy (frames), skripty, obrázky používané ako list bullets, tabulátory, grafické tlačidlá, zvuky prehrávané so zásahom alebo bez zásahu používateľa, samostatné zvukové súbory, zvukové stopy videa a video. (Povinný bod)

  • 1.1.1 V prvkoch <img>, <input> a <applet> sa používa atribút „alt“ alebo sa poskytuje textový ekvivalent pomocou obsahu prvkov <object> a <applet>.
  • 1.1.2 Pre komplexný obsah ako grafy a podobne, kde „alt“ text neposkytuje kompletný textový ekvivalent, sa poskytuje doplňujúci popis s použitím „longdesc“ a podobne v prvkoch <img> alebo <frame> odkaz v rámci prvku <object> alebo odkaz na popis.
  • 1.1.3 Pre klikateľné mapy sa v prvku <area> používajú atribúty „alt“ aj „title“ alebo sa pri prvku <map> použijú prvky <a> a ďalší text ako obsah.
  • 1.1.4 Ak obrázok neobsahuje žiadnu významovú informáciu a je použitý iba ako dekorácia, atribút „alt“ obsahuje prázdnu hodnotu. Ak však slúži na ovládanie webovej stránky a podobne, obsahuje zmysluplný obsah.
  • 1.1.5 Ak je obrázok použitý na odlíšenie, či webovú stránku ovláda človek, alebo počítač, používateľovi sú k dispozícii i také metódy, ktoré umožňujú toto odlíšenie uskutočniť napriek neschopnosti používateľa získať požadovanú grafickú informáciu z obrázka, napríklad zvukový výstup, doplňovanie bežného textu a podobne. Na odlíšenie človeka a počítača sa používa plne automatizovaný verejný Turingov test na rozlíšenie počítačov od ľudí, ktorým je metóda CAPTCHA a podobne.

1.2 Pre každú aktívnu oblasť klikateľnej mapy na strane servera sa poskytujú doplnkové textové odkazy. (Povinný bod)

  • 1.2.1 Ak je použitie mapy nevyhnutné, nepoužívajú sa „server-side“ mapy, ale najmä „client-side“ mapy uvedené v bode 9.1.
  • 1.2.2 Aktívne časti na strane servera sa rovnako ako v bode 1.1 vhodne označujú.

1.3 Ak dokáže agent používateľa automaticky čítať nahlas textový ekvivalent vizuálneho záznamu, poskytuje sa zvukový popis dôležitých informácií vizuálneho záznamu multimediálnej prezentácie.
Zvukový popis sa so zvukovou stopou synchronizuje v súlade s bodom 1.4. (Povinný bod)

  • 1.3.1 Ak webová stránka poskytuje informácie prostredníctvom multimediálneho prvku, ktorým môže byť vizuálny alebo zvukový záznam, a tento nie je iba alternatívou k existujúcemu textovému obsahu, je doplnený titulkami v textovej forme alebo iným textovým zápisom.

1.4 Alternatívy ekvivalentné s multimediálnou prezentáciou, ako titulky alebo zvukové popisy vizuálneho záznamu, založenou na čase, napríklad film alebo animácia, sa s ňou synchronizujú. (Povinný bod)

Pravidlo 2. Nespoliehanie sa len na farbu.

Texty a grafika si zachovávajú zrozumiteľnosť, aj keď sa zobrazia bez použitia farby.

2.1 Zabezpečuje sa, aby boli všetky informácie prezentované pomocou farieb prístupné a zrozumiteľné aj bez farieb, a to z kontextu alebo pomocou zvýraznenia a podobne. (Povinný bod)

  • 2.1.1 Všetky informácie na webovej stránke sú rovnako prístupné i pri zapnutí inej farebnej schémy operačného systému, akú má štandardné nastavenie.

2.2 Zabezpečuje sa, aby farebné kombinácie pozadia a popredia poskytovali dostatočný kontrast. (Povinný bod)

  • 2.2.1 Kombinácie farby popredia (písma a podobne) a farby alebo vzoru pozadia majú dostatočný vzájomný kontrast a na pozadí sa nevyskytuje vzorka, ktorá znižuje čitateľnosť.

Pravidlo 3. Používanie zvýrazňovania a štýlov a ich správne používanie.

Dokumenty sa zvýrazňujú pomocou vhodných štrukturálnych prvkov. Prezentácia sa ovláda najmä pomocou štýlov ako pomocou prezentačných prvkov a atribútov.

3.4 Pri uvádzaní hodnôt atribútov v značkovacom jazyku alebo vo vlastnostiach štýlov sa namiesto absolútnych jednotiek používajú relatívne jednotky. Veľkosť textu možno zväčšovať a zmenšovať prostredníctvom štandardných funkcií prehliadača. (Povinný bod)

  • 3.4.1 Veľkosť písma sa na webových stránkach definuje len pomocou kľúčových slov CSS, ktorými sú xx-small, x-small, small, medium, large, x-large a xx-large alebo pomocou percent, hodnôt smaller, larger a jednotiek em a ex. Toto sa týka aj tabuliek.
  • 3.4.2 Veľkosť písma sa nedefinuje prostredníctvom jednotiek pt, pc, in, cm, mm a px.

3.5 Na vyjadrenie štruktúry dokumentu sa používajú prvky hlavičky a používajú sa vhodne podľa ich špecifikácie. (Povinný bod)

  • 3.5.1 Nadpisy sa definujú pomocou značiek <h1>, <h2>... <h6>. Nie je vhodné definovanie nadpisov pomocou značky <font> alebo definovaním vlastnej triedy pre danú úroveň nadpisu. Pri použití značiek pre nadpisy sa dbá aj na správnu hierarchiu nadpisov.
  • 3.5.2 Sémantické značky <h1>, <h2>... <h6> sa v zdrojovom kóde nepoužívajú pre obsah, ktorý nezodpovedá ich významu. Znamená to, že prvky, ktoré netvoria nadpisy, sa takto neoznačujú.

3.6 Zoznamy a ich jednotlivé položky sa označujú správne. (Povinný bod)

  • 3.6.1 V HTML sa na vyznačenie jednotlivých položiek zoznamu pri nečíslovanom zozname <li> používa značka <ul>, pri číslovanom zozname značka <ol>, a ak má zoznam definičný význam značka <dl>.
  • 3.6.2 Text, ktorý je vo svojej podstate zoznamom, sa označí ako zoznam.
  • 3.6.3 Prvky, ktoré netvoria zoznamy, sa v zdrojovom kóde takto neoznačujú.

Pravidlo 4. Objasňovanie použitia pôvodného jazyka.

Označenie pôvodného jazyka prípadne jeho zmien uľahčuje výslovnosť alebo interpretáciu skratiek či cudzieho textu najmä pre pomocné technológie. Zároveň však zjednodušuje vyhľadávanie a identifikáciu dokumentov v požadovanom jazyku pomocou automatov a zlepšuje čitateľnosť obsahu pre všetkých používateľov.

4.3 Identifikuje sa pôvodný primárny jazyk webovej stránky. V zdrojovom kóde sa definuje hlavný jazyk obsahu webovej stránky. (Povinný bod)

  • 4.3.1 V jazyku HTML sa v prvku <html> používa atribút „lang“.
  • 4.3.2 V XML sa používa atribút „xml:lang“.
  • 4.3.3 Systémy sa nastavia tak, aby sa využila výhoda výmenného mechanizmu obsahu HTTP (internetová špecifikácia RFC2616, článok 14.12) a klienti mohli automaticky získať dokumenty v preferovanom jazyku.

Pravidlo 5. Tvorenie tabuliek, ktoré sa ľahko transformujú.

Preverí sa, či tabuľky sú dostatočne zvýraznené na účel ich transformácie pomocou prístupných prehliadačov alebo iných agentov používateľa.

5.1 V dátových tabuľkách sa identifikujú hlavičky riadkov a stĺpcov. Obsahy buniek sa štrukturálne zhodujú s významom. (Povinný bod)

  • 5.1.1 V HTML sa na identifikovanie dátových buniek používa prvok <td> a na identifikovanie hlavičiek prvok <th>. Na rýchlejšiu identifikáciu tabuliek na webovej stránke možno využiť accessibility toolbary.
  • 5.1.2 Všetky tabuľky dávajú zmysel pri čítaní zľava doprava.
  • 5.1.3 Obsah, ktorý významovo patrí do jednej bunky, sa nachádza iba v jednej bunke. Ak významovo patrí do viacerých buniek, nachádza sa vo viacerých bunkách.

5.2 Pre dátové tabuľky, ktoré majú dve alebo viac logických úrovní hlavičiek riadkov alebo stĺpcov, sa používa zvýraznenie vzťahov medzi dátovými bunkami a bunkami hlavičky. (Povinný bod)

  • 5.2.1 V HTML sa na zoskupenie hlavičiek riadkov používajú prvky <thead>, <tfoot> a <tbody> a na zoskupenie hlavičiek stĺpcov prvky <col> a <colgroup>.
  • 5.2.2 K popisu komplexnejších vzťahov medzi dátami sa používajú atribúty „axis“, „scope“ a „headers“.

Pravidlo 6. Zabezpečenie, aby sa webové stránky využívajúce nové technológie ľahko transformovali.

Zabezpečenie, aby boli webové stránky prístupné, aj keď nie sú novšie technológie podporované alebo sú vypnuté.

6.1 Webové stránky sa organizujú tak, aby sa dali čítať aj bez použitia štýlov. (Povinný bod)

  • 6.1.1 Dokument v HTML možno prečítať, aj keď je interpretovaný bez asociovaného štýlu.
  • 6.1.2 Obsah je logicky zorganizovaný tak, aby bola jeho interpretácia zmysluplná, aj keď budú štýly vypnuté alebo nebudú podporované.

6.3 Zabezpečuje sa, aby sa webové stránky dali použiť, aj keď sú aktívne prvky, ktorými sú skripty, aplety a iné programové objekty, vypnuté alebo nie sú podporované. Ak to nie je možné, poskytujú sa ekvivalentné informácie na alternatívnej prístupnej webovej stránke. (Povinný bod)

  • 6.3.1 Zabezpečenie, aby napríklad odkazy, ktoré spúšťajú skripty, pracovali, aj keď sú tieto skripty vypnuté alebo nie sú podporované. JavaScript sa nepoužíva ako cieľ odkazu a podobne.
  • 6.3.2 Ak nemožno vytvoriť webovú stránku použiteľnú bez skriptov, poskytuje sa buď text ekvivalentný s prvkom <noscript>, alebo sa použije skript na strane servera namiesto skriptu na strane klienta, prípadne sa poskytne alternatívna prístupová webová stránka, ako je uvedené v bode 11.4.

Pravidlo 7. Zabezpečenie riadenia zmien časovo citlivého obsahu používateľom.

Zabezpečenie toho, aby mohli byť pohyblivé, blikajúce, rolujúce či samoobnovovacie objekty alebo webové stránky zastavené alebo vypnuté.

7.1 Ak agent používateľa neumožňuje používateľovi kontrolu nastavení kmitania, vyhýba sa použitiu kmitania. (Povinný bod)

  • 7.1.1 Prvky <blink> a <marquee> nie sú definované v žiadnej W3C HTML špecifikácii, a preto sa nepoužívajú.
  • 7.1.2 Prípadné použitie animácie alebo dynamicky sa meniacich prvkov sa trvale mení najviac s frekvenciou 1 Hz. To znamená, že jedna fáza dynamicky sa meniaceho obsahu sa zobrazuje aspoň 1 sekundu.

7.4 Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť obnovovanie, nie je vhodné vytvárať webové stránky, ktoré sa pravidelne samy obnovujú. Obsah sa mení len vtedy, ak používateľ aktivuje nejaký prvok. (Povinný bod)

  • 7.4.1 V HTML nie je vhodné vytvárať webové stránky tak, aby sa samy obnovovali pomocou metadátového prvku „HTTP-EQUIV=refresh“, ak agent používateľa neumožňuje používateľom tento prvok vypnúť.
  • 7.4.2 Pri pohybe na webovej stránke nemá pri bežnom nastavení nastať zmena určitej časti webovej stránky.

Pravidlo 8. Zabezpečenie priamej prístupnosti vsadených rozhraní používateľa.

Zabezpečenie toho, aby používateľské rozhrania spĺňali princípy dizajnu prístupnosti – prístup k funkčnosti nezávislý od zariadenia, použiteľnosť klávesnice, hlasový výstup a podobne.

8.1 Programové prvky, ako sú skripty a applety, sa robia priamo prístupné alebo kompatibilné s pomocnými technológiami. Nie je vhodné, aby obsah ani kód webovej stránky predpokladal, prípadne vyžadoval konkrétny spôsob použitia ani konkrétne vstupné alebo výstupné zariadenie. Ak to nie je možné, poskytuje sa prístupné alternatívne riešenie. (Povinný bod)

  • 8.1.1 Kód ani obsah webovej stránky nepredpokladá alebo nevyžaduje, aby mal používateľ konkrétny operačný systém, konkrétny prehliadač, aktívny zvukový výstup a podobne.
  • 8.1.2 Kód ani obsah nepredpokladá, že určité tlačidlá klávesnice alebo myši existujú a majú priradenú určitú funkciu, ako napríklad F5 na obnovenie webovej stránky, F1 na nápovedu a podobne.

8.2 Poskytuje sa jednotný a jednoznačný mechanizmus ovládania z klávesnice. (Povinný bod)

  • 8.2.1 Všetky funkcie obsahu, ako aj všetky položky a aktívne prvky na webovej stránke možno obsluhovať a riadiť prostredníctvom klávesnice.
  • 8.2.2 Ak je presun na určitý prvok vykonateľný prostredníctvom klávesnice, je vykonateľný aj presun z daného prvku. Ak sú na tento presun potrebné iné klávesy, ako tabulátor s nezmenenou funkciou, šípky a podobne, je používateľ poučený o spôsobe presunu aktívneho zamerania mimo daného prvku.

8.3 Poskytuje sa viditeľné zameranie kurzora. (Povinný bod)

  • 8.3.1 Pre každé používateľské rozhranie ovládané z klávesnice sa poskytuje viditeľné zameranie kurzora, a to najmä na identifikáciu aktívneho zamerania navigačných prvkov.

Pravidlo 10. Používanie „dočasného“ riešenia.

Používanie dočasných riešení prístupnosti tak, aby mohli technológie a staršie prehliadače fungovať správne.

10.1 Ak agent používateľa nedovoľuje používateľovi vypnúť vytváranie podradených okien, nepoužíva sa zjavovanie „pop-up“ či iných podobných okien a aktuálne otvorené okno sa nevymieňa bez toho, aby bol používateľ o tom informovaný. (Povinný bod)

  • 10.1.1 V HTML je potrebné vyhnúť sa použitiu rámu a podobných funkcií, ktorých cieľom je otvorenie nového okna.
  • 10.1.2 Textový popis odkazu je doplnený o upozornenie, že odkaz otvára nové okno.

Pravidlo 11. Používanie technológií a smerníc W3C.

Vhodné používanie W3C technológií a dodržiavanie smerníc prístupnosti je dôležitým základom prístupnosti. Tam, kde nemožno použiť technológiu W3C alebo jej použitie môže mať za následok netransformovateľný materiál, poskytuje sa alternatívna verzia príslušného obsahu.

11.4 Ak nemožno vytvoriť webovú stránku, ktorá je prístupná podľa týchto pravidiel, poskytuje sa odkaz na alternatívnu webovú stránku, ktorá je prístupná, má ekvivalentné informácie alebo funkčnosť a je aktualizovaná tak často ako pôvodná neprístupná webová stránka. To isté platí v prípade celého webového sídla. (Povinný bod)

  • 11.4.1 Poskytnutie webovej stránky alebo webového sídla iba v jednoduchej textovej podobe a podobne.
  • 11.4.2 Odkaz na alternatívnu webovú stránku sa sprístupňuje z každej pôvodnej neprístupnej webovej stránky a je viditeľne odlíšený od ostatného obsahu.

Pravidlo 12. Poskytovanie kontextových a orientačných informácií.

Poskytnutie kontextových a orientačných informácií tak, aby pomohli používateľom pochopiť komplexné webové stránky a jej prvky.

12.1 Na umožnenie identifikácie rámov a ľahšej navigácie sa pre každý rám používa nadpis. (Povinný bod)

  • 12.1.1 Pre každý rám sa vhodne a zrozumiteľne zvolí názov, a to pomocou atribútu „name“, a jeho popisný titulok pomocou atribútu „title“. Popis vystihuje účel rámu a jeho vzťah k ďalšiemu rámu, prípadne ďalším rámom.

12.4 Menovky sa jasne spájajú s ovládačmi. Každý formulárový prvok má priradený výstižný názov. (Povinný bod)

  • 12.4.1 Prvkami formulára sú editovateľné políčka, začiarkavacie políčka, prepínače, rozbaľovacie zoznamy alebo tlačidlá a podobne.
  • 12.4.2 Aby každý používateľ vedel, čo má v danom prvku vyplniť alebo zvoliť, má každý použitý prvok svoj popis, v ktorom je jednoznačne uvedené, ako má používateľ s prvkom zaobchádzať.
  • 12.4.3 Pri definovaní jednotlivých prvkov formulára je ich popisný text zrozumiteľný a jednoznačne priradený, zviazaný pomocou prvku <label> a atribútov „for“ pre prvok <label> a „id“ pre formulárový prvok.
  • 12.4.4 Vizuálne umiestnenie popisného textu vedľa prvku formulára nie je dostačujúce.

12.5 Pri manuálnom vypĺňaní formulárových prvkov sa overuje správnosť obsahu. (Povinný bod)

  • 12.5.1 Ak je pri zadávaní textu alebo iného obsahu do príslušného vypĺňateľného prvku automaticky zistená chyba, chybná položka sa zreteľne označí a chyba je používateľovi popísaná vo forme textu.

Pravidlo 13. Poskytovanie prehľadného mechanizmu navigácie.

Poskytnutie prehľadného a úplného mechanizmu navigácie (orientačné informácie, navigačné panely, mapa webového sídla a podobne) je zamerané najmä na zvýšenie pravdepodobnosti, že každý na danom webovom sídle nájde to, čo tam hľadal.

13.1 Cieľ každého odkazu sa jasne identifikuje. Označenie každého odkazu výstižne popisuje jeho cieľ nezávisle od okolitého kontextu. Odkazy sú jasne odlíšené od ostatného textu. (Povinný bod)

  • 13.1.1 Text odkazu je dostatočne zmysluplný, aby dával zmysel aj pri čítaní odkazu mimo kontextu, či už samostatne, alebo ako časť skupiny odkazov. Pre odkazy v plynulom texte postačuje zmysluplnosť z kontextu použitia v danom texte. Text odkazu je stručný a výstižný.
  • 13.1.2 V HTML sa píšu významovo výstižné informácie, napríklad „Informácia o verzii 4.3“ a nie „kliknite sem“. Pri odkaze s prázdnym textom sa cieľ odkazu bližšie špecifikuje pomocou informatívneho titulku odkazu, v HTML napríklad pomocou atribútu „title“.
  • 13.1.3 Označením odkazu sa rozumie kombinácia samotného textu odkazu, napríklad textu umiestneného medzi párové prvky <a>, a atribútu „title“ týchto prvkov.
  • 13.1.4 Na odlíšenie textu odkazu sa nepoužíva iba farba, ale aj napríklad podčiarknutie alebo iné zvýraznenie, a to najmä, ak je súčasťou ďalšieho textu.
  • 13.1.5 Účel každého odkazu možno určiť iba z textového označenia alebo z textových označení v kombinácii s jeho programovo určeným kontextom. Výnimku tvorí prípad, keď je účel odkazu nejednoznačný pre všetkých používateľov.

13.3 a) Poskytujú sa informácie o celkovom rozložení webovej stránky. (Povinný bod)

  • 13.3.1 Ak webové sídlo obsahuje viac ako 50 uverejnených informačných webových stránok, poskytuje sa mapa webového sídla a podobne.
  • 13.3.2 Odporúča sa, aby bola mapa webového sídla alebo obsah prístupný z každej webovej stránky webového sídla.

13.6 Príbuzné odkazy sa spájajú do skupín a tieto skupiny sa pre agentov používateľa identifikujú. Ak to agenti používateľa umožňujú, uvedie sa aj spôsob, akým sa dá daná skupina preskočiť. Bloky obsahu, ktoré sa opakujú na viacerých webových stránkach, možno preskočiť. (Povinný bod)

  • 13.6.1 V úvode každej webovej stránky sa v prípade rozsiahlejšej webovej prezentácie alebo dlhého obsahu uvádza odkaz (prípadne odkazy s viacerými alternatívami prechodu), ktorý umožňuje preskočiť odkazy a bloky obsahu, a to pomocou hlavnej navigácie, menu a podobne. Rovnaký postup sa používa aj pre opakujúce sa obsahy na viacerých webových stránkach. Ide predovšetkým o odkazy, ako „prejsť na obsah“, „preskočiť navigáciu“, „skočiť na podmenu“ a podobne. V HTML sa v prvku <a> používa atribút „id“ a podobne.
  • 13.6.2 Uvedené odkazy môže tvorca webových stránok ukryť pred bežným vizuálnym zobrazovaním prostredníctvom kaskádových štýlov (CSS) a podobne. Na skrývanie týchto odkazov sa však nepoužíva predpis „display:none“ a „visibility:hidden“, pretože takto skrytý text pomocná technológia nemusí byť schopná interpretovať.

13.11 Používateľ je vopred upozornený na odkaz, ktorý smeruje na obsah iného typu, ako je webová stránka. Taký odkaz je doplnený informáciou o type a veľkosti cieľového súboru. (Povinný bod)

  • 13.11.1 V HTML sa najmä pomocu atribútu „title“ prvku <a> uvádza informácia o type cieľového súboru (PDF, RTF a podobne) a o jeho veľkosti.

13.14 Webová stránka vo všeobecnosti nemanipuluje používateľským prostredím bez priameho príkazu používateľa. (Povinný bod)

  • 13.14.1 Vnútro samotného obsahu webovej stránky sa považuje za používateľské prostredie.
  • 13.14.2 Webová stránka neotvára bez príkazu nové okná, nemení svoju veľkosť a pozíciu okien, žiadnym spôsobom nemení ovládacie prvky prehliadača, nezakazuje alebo neobmedzuje posúvače (scrollbar), a to ani v rámoch, neobmedzuje použitie kontextových ponúk, histórie, navigačných tlačidiel ako Späť/Dopredu, nemení obsah obľúbených položiek, nenastavuje sa ako domovská webová stránka a podobne.
  • 13.14.3 Používateľ má vždy možnosť zobrazený obsah posúvať podľa potreby a dostať sa tak k časti obsahu, ktorá mu je skrytá.
  • 13.14.4 Zmena nastavenia určitej položky v používateľskom rozhraní nevyvoláva automatickú zmenu kontextu webovej stránky bez upozornenia používateľa.
  • 13.14.5 Zmena aktívneho zamerania kurzora nespôsobuje zmenu kontextu.

13.15 Webová stránka má zmysluplný názov, ktorý vystihuje jej obsah a účel. (Povinný bod)

  • 13.15.1 V HTML obsahuje prvok <title> v časti <head> výstižný názov konkrétnej webovej stránky, ktorý popisuje jeho obsah, zmysel alebo funkcionalitu, a to aj v súlade s celým webovým sídlom.

Pravidlo 14. Ubezpečenie sa, že dokumenty sú jasné a zrozumiteľné.

Zabezpečenie tohto pravidla je zamerané na ľahké pochopenie elektronických dokumentov a informácií (obsahu) v elektronickej podobe pre každého čitateľa.

14.1 Webové stránky prezentujú informácie jednoduchým jazykom a zrozumiteľnou formou. Používa sa čo možno najjasnejší a najjednoduchší jazyk zodpovedajúci obsahu webovej stránky. (Povinný bod)

  • 14.1.1 Popisy odkazov a nadpisov dávajú zmysel aj vytrhnuté z kontextu. Použitie informatívnych nadpisov zrýchľuje prehľad o obsahu webovej stránky.
  • 14.1.2 Ucelená myšlienka sa uvádza tak, aby sa nachádzala v jednom obsahovom bloku.
  • 14.1.3 Používajú sa bežné slová, ako napríklad „začať“, ktoré je vhodnejšie ako „pristúpiť“. Použitie výrazov závisí aj od cieľovej skupiny čitateľov, teda od tých, ktorým je webová stránka určená.
  • 14.1.4 Vyhýba sa príliš komplikovaným a ťažko pochopiteľným skladbám vety.
  • 14.1.5 Je vhodné vyhýbať sa slangu, žargónu a špecializovanému významu slov, ak nie je v obsahu uvedené vysvetlenie.

14.4 Úvodná webová stránka jednoznačne popisuje zmysel a účel webového sídla. (Povinný bod)

  • 14.4.1 Z úvodnej webovej stránky je zrejmé,
    • 14.4.1.1 o aký typ webovej prezentácie ide, čo je jej cieľom a uvádza sa jej názov, čo môže byť splnené aj uvedením názvu správcu obsahu, ak je to dostatočne výstižné,
    • 14.4.1.2 kto je jej technickým prevádzkovateľom; z úvodnej webovej stránky je rozpoznateľné, ktorej organizácii alebo inštitúcii webové sídlo patrí, teda, kto je jej správcom obsahu.

Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím

(metodický návod pre tvorcov webových prezentácií)

verzia: 2.3 dátum vydania: 31.3.2005
Autor: Mgr. Radek Pavlíček,
http://www.blindfriendly.cz
© Sjednocená organizace nevidomých a slabozrakých ČR,
Metodické centrum informatiky SONS ČR, Chaloupkova 7, 612 00

Preložili: RNDr. Branislav Mamojka CSc., Jozef Dálnoky
http://www.blindfriendly.sk
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska - ÚNSS
Centrum technických a informačných služieb - CETIS
Sekulská 1, 84250 Bratislava
http://www.unss.sk

I. Úvod

Problematika sprístupnenia web stránok ľuďom so špecifickými potrebami sa v poslednom čase dostáva stále viac do popredia záujmu webmasterov a webdesignérov. Tento metodický návod sa zaoberá detailným popisom pravidiel sprístupňovania web stránok používateľom s ťažkým zrakovým postihnutím - teda tým, ktorí nevidia vôbec alebo len veľmi málo. Medzi používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím rátame nielen nevidiacich používateľov, pre ktorých je úplne nemožné získavať informácie zrakom, ale aj používateľov inakšie zrakovo postihnutých - používateľov so zúženým zorným poľom, s veľmi vysokou krátkozrakosťou, tunelovým videním alebo farboslepotou. Odhaduje sa, že v Českej republike žije približne 100 tisíc (na Slovensku 50 tisíc) ľudí s ťažkým zrakovým postihnutím. Pre mnohých z nich môže byť web významným pomocníkom a často aj jedinou cestou na samostatné vykonanie určitej činnosti - či už je to prečítanie najnovších správ na spravodajskom webe, objednanie tovaru v internetovom obchode alebo stiahnutie knihy z knižnice digitálnych dokumentov, ktorú prevádzkuje Sjednocená organizace nevidomých a slabozrakých v ČR.

Ľudia so zrakovým postihnutím používajú na čítanie web stránok špeciálne technológie, ktoré im obsah webových stránok sprístupňujú.

Nevidiaci používatelia na získavanie informácií z web stránok používajú tzv. hlasové alebo hmatové výstupy, pomocou ktorých je im alebo hlasom predčítaný alebo na špeciálnom zariadení (tzv. braillovskom riadku) v braillovom písme zobrazovaný text, zverejnený na webových stránkach. Informácie, ktoré sa budú čítať alebo zobrazovať, odovzdáva hlasovému syntetizéru alebo braillovskému riadku tzv. čítač obrazovky (screen reader. Hlasový alebo hmatový výstup prehliadač web stránok, ale spracováva stránku načítanú v bežnom prehliadači (väčšinou v Microsoft Internet Exploreri, ktorý je týmito pomocnými technológiami najlepšie sprístupnený).

Slabozrakí ľudia používajú tzv. softwarové lupy alebo zväčšovacie programy, pomocou ktorých si obsah web stránok zväčšujú. Niekedy však samotné zväčšenie nestačí a je potrebné upraviť aj farebnú schému alebo kontrast farieb. U slabozrakých používateľov sa už môžeme, okrem majoritného Microsoft Internet Explorera, stretnúť aj s používaním iných prehliadačov (napr. Mozilly alebo Opery), pretože tieto prehliadače majú funkcie uľahčujúce prácu týmto používateľom.

Pri vytváraní alebo úprave stránok s ohľadom na zrakovo postihnutých návštevníkov je treba si uvedomiť tieto základné skutočnosti:

  • nevidiaci používateľ je schopný získať zo stránky len informácie v textovej podobe
  • nevidiaci používateľ vníma informácie, ktoré sú na stránke, lineárne - chýba mu globálny pohľad na zobrazované informácie
  • nevidiaci používateľ obsluhuje osobný počítač a všetky programy len z klávesnice pomocou klávesových príkazov
  • " slabozraký používateľ z dôvodu použitia zväčšovacieho programu, ktorý umožňuje veľké zväčšenie, môže vidieť v danej chvíli len malú časť stránky

Ak teda budete tvoriť stránky s ohľadom na túto skupinu návštevníkov, berte do úvahy vyššie uvedené skutočnosti. Ako na to sa dočítate v nasledujúcich kapitolách.

Záverom si povedzme, že dodržanie nižšie popísaných pravidiel nezlepšíte prístupnosť web stránok len pre používateľov so zrakovým postihnutím, ale aj pre používateľov s inými postihnutiami - napríklad s pohybovým postihnutím horných končatín (ak nie je možné ovládanie počítača myšou) alebo s menšími poruchami sústredenia (pomalé reakcie na vizuálne podnety) atď. . Rovnako tak môže dodržanie niektorých nižšie popísaných pravidiel zvýšiť návštevnosť stránok napríklad aj o používateľov s monochromatickým monitorom, o používateľov, ktorí majú v prehliadači vypnuté spúšťanie aktívnych prvkov (Java, ActiveX, JavaScript) alebo nepoužívajú majoritný prehliadač.


II. Pravidlá s najvyššou prioritou

Táto sekcia obsahuje pravidlá, ktorých splnenie je bezpodmienečné nutné na to, aby zrakovo postihnutému návštevníkovi boli informácie na stránkach dostupné.

1. Grafické objekty, ktoré slúžia k ovládaniu stránky, majú definovanú textovú alternatívu

Čítač obrazovky vie pracovať len s textovými informáciami. preto je potrebné, aby každý grafický objekt slúžiaci na ovládanie stránky (typickým je odkaz tvorený pomocou obrázka) mal definovaný alternatívny textový popis, ktorého obsahom je popis cieľa, na ktorý graficky objekt vedie. Napríklad takto:
<p>Inštitúcia mesta:</p>
<p><a href="muzeum.html">
<img src="muzeum_label.gif" alt="Mestské múzeum - tu sa o ňom dozviete viac">

</a></p>
<p><a href="divadlo.html">
<img src="divadlo_label.gif" alt="Mestské divadlo - tu sa o ňom dozviete viac">
</a></p>


Pokiaľ je grafický objekt definovaný prvkami [INPUT] či [APPLET], Tiež dbajte na priradenie ich alternatívnych popisov. Najčastejšie sa takéto grafické objekty používajú ako náhrada štandardných tlačidiel na formulároch. V týchto prípadoch zvoľte popis napr. "Vyhľadaj", "Prejdi" alebo "Odošli dáta". Zvoľte ich podľa vlastného účelu formulára. Príklad:


<input type="image" src="red_button.gif" name="Submit" alt="Odošli objednávku">


2. Informácie,oznamované prostredníctvom skriptov, objektov, appletoov, kaskádových štýloov, obrázkov a iných doplňkov na strane používateľa, sú prístupné aj bez ktoréhokoľvek z týchto doplňkov

V priebehu vývoja nástrojov pre tvorbu webových stránok sa v posledných rokoch presadili vo veľkej miere rôzne aktívne prvky (najčastejšie JavaScript). Pomocou týchto prvkov sa môžu vytvárať najrôznejšie efekty, čím stránka získava na reprezentatívnosti a prehľadnosti pre čitateľov bez zrakového postihnutia a bez problémov používať myš. Mnohé z týchto prvkov sú však pre zrakovo postihnutého používateľa veľmi ťažko prístupné, predovšetkým môžu byť celkom nedostupné pre nevidiaceho používateľa. Stránka využívajúca možnosti JavaScriptu môže byť nedostupná aj pre tých používateľov, ktorí nedisponujú prehliadačmi podporujúcimi JavaScripty, alebo pre tých, ktorí majú v prehliadačoch podporu týchto prvkov vypnutú.

JavaScript sa často využíva pre tvorbu menu v podobe rozbalovacích ponúk odkazov. Pre čitateľov, ktorí musia používať pomocné technológie (napr. čítač obrazovky), je táto ponuka väčšinou nedostupná preto, že ten objekt stránky, na ktorý je potrebné kliknúť myšou pre jeho rozbalenie, sa nijako navonok netvári ako takto aktívny prvok. O prístupnosti skrytých odkazov nehovoriac.

Preto na takýchto stránkach odporúčame napríklad vytvoriť zoznam klasických odkazov, ktoré by nahradzovali odkazy skryté v rozbalovacej "JavaScriptovej" ponuke. Tento náhradný zoznam odkazov sa dá tiež riešiť umiestnením klasického rozbalovacieho zoznamu (prvok [SELECT]), ktorý by obsahoval všetky ciele, ktoré sa nachádzajú v neprístupnej ponuke vytvorenej pomocou JavaScriptu. Ďalšou možnosťou je naprogramovať Jawa scriptovú ponuku tak, aby bola použiteľná aj bez myši.

Na vyskúšanie, či je stránka s JavaScriptami za použitia vyššie popísaných alternatív prístupná, odporúčame načítať ju do prehliadača, v ktorom je podpora JavaScriptu a ďalších aktívnych objektov (ActiveX, aplety Java atd.) vypnutá a skúsiť jej obsluhu a navigáciu. Pokiaľ sa aj potom k informáciám na stránke dostanete, je veľká pravdepodobnosť, že stránka bude prístupná aj pre zrakovo postihnutých používateľov.

V prípade použitia appletov, prvkov ActiveX alebo pri použití kaskádových štýlov atď. je vhodné analogicky aplikovať vyššie uvedené postupy tak, aby všetky informácie na stránke boli prístupné aj v prípadoch, kedy ktorýkoľvek z týchto doplnkov nad rámec HTML nie je k dispozícii.

3. Tabuľky sú vytvorené tak, že sú prístupné pre zrakovo postihnutých

Problematika sprístupnenia tabuľky pre nevidiaceho čitateľa je pomerne rozsiahla. V závislosti na tom, aké je členenie tabuľky, ako je štruktúrovaná, aká je veľká, je svojim spôsobom čitateľná pre nevidiaceho používateľa. Pre lepšiu predstavu uvádzame, že nevidiaci čitateľ nie je schopný mať stále jasnú predstavu o celkovom usporiadaní tabuľky, nemá napr. okamžitú možnosť porovnania istého údaju v jednom riadku s analogickým údajom na inom riadku či pri čítaní istého údaju nemá vždy možnosť prečítať si názov aktuálneho stĺpca či riadku.

Na sprístupnenie informácií usporiadaných do tabuľky môžeme odporučiť tieto pravidlá:


  1. Pokiaľ je to možné, informácie do tabuľky neusporadúvajte. Niektoré jednoduché dáta je možné vyjadriť aj v netabuľkovej podobe. Pokiaľ to možné nie je, pokúste sa tabuľku doplniť o textové vyjadrenie jej účelu a popis jej obsahu. Na tento textový popis tabuľky je možné odkazovať sa odkazom umiestneným blízko samotnej tabuľky.
  2. Všetko, čo obsahovo patrí do jednej bunky, naozaj majte v jednej bunke aj z hľadiska štruktúry definície tabuľky. Teda to, čo významovo patrí do jedného riadku, by nemalo byť definované vo viacerých riadkoch. A platí to aj opačne - to, čo obsahovo patrí do rôznych buniek (napr. do viac riadkov), definujte naozaj do viac buniek. Chybná je teda napr. táto tabuľka:

    Ukážka chybnej tabuľky
    Miesto Príchod Odchod Číslo spoja
    Košice
    Bratislava
    Žilina
    -
    18:00
    20:50
    15:00
    18:30
    -
    5612
    5947
    -

    Používateľovi, ktorý používa ako alternatívu obrazovky napr. hlasový výstup, bude obsah tabuľky interpretovaný takto:

    Miesto, Príchod, Odchod, Číslo spoja Bratislava Brno Praha, pomlčka, 18:00 20:50, 15:00 18:30 pomlčka, 5612 5947 pomlčka

    Čo je pochopiteľne neprehľadné a zavádzajúce. Správne by mala byť tabuľka definovaná takto:

    Ukážka správnej tabuľky
    Miesto Príchod Odchod Číslo spoja
    Košice - 15:00 5612
    Bratislava 18:00 18:30 5947
    Žilina 20:50 - -

  3. Nezabúdajte, že tabuľka je pre nevidiaceho čitateľa "linearizovaná" po riadkoch, a nie po stĺpcoch. Preto je nevhodná táto tabuľka:

    Ukážka chybnej tabuľky
      Jana Peter Milan
    Váha 50 80 100
    Vek 30 25 48

    Definujte tabuľku radšej takto:

    Ukážka správnej tabuľky
      Váha Vek
    Jana 50 30
    Peter 80 25
    Milan 100 48

Z hľadiska prístupnosti tabuliek pre slabozrakých používateľov platia nasledujúce pravidlá:

  • šírka a výška buniek by mala byť definovaná pomocou relatívnych mierok, nikdy absolútnych.
  • pre odlíšenie rôznych častí tabuľky (jednotlivé riadky, odlíšenie záhlaví od ďalších riadkov apod.) používajte vhodné kombinácie farieb, ktoré sú od seba dobre odlíšiteľné a ktoré sú kontrastné voči farbe textu.
  • Na orámovanie tabuľky používajte dostatočne silné pruhy.

Pokiaľ používate tabuľky na rozmiestnenie obsahu stránky, uvedomte si, že nevidiaci používateľ , že nevidiaci používateľ nemá pred začiatkom čítania stránky celkový prehľad o rozložení jej jednotlivých častí. Vidiaci používateľ pri prvom zbežnom prezretí rozloženia stránky dokáže poznať, aké časti textu k sebe významovo patria a dokáže od seba jednotlivé celky dokumentu odlíšiť. Nevidiaci používateľ môže k obsahu stránky pristupovať len "lineárne". To znamená postupne časť po časti, od začiatku po koniec. Z tohto dôvodu je dôležité, ako je obsah stránky pomocou tabuliek rozčlenený (teda aká je štruktúra textu v jej zdrojovom kóde, a nie na obrazovke), pretože pomocné technológie (napr. čítače obrazovky) pri sprístupnení stránky postupujú po riadkoch zhora dolu a v jednotlivých riadkoch potom zľava doprava po jednotlivých bunkách. Odporúčame tvorcom webu, aby skontrolovali toto členenie takto: Označte v prehliadači celú kontrolovanú stránku pomocou funkcie "Vybrať všetko", okopírujte do schránky a po tom obsah schránky vložte do jednoduchého textového editora (napr. "Poznámkový blok"). Pokiaľ sa obsah stránky objaví v editori so správnou nadväznosťou - v správnom členení, je stránka definovaná z hľadiska prístupnosti pre nevidiaceho používateľa správne.

Pri tabuľkách, ktoré sú použité len pre vytvorenie celkového rozloženia stránky, nedefinujte hlavičku, pätu atď. (značky/tagy [TH], [TFOOT], [CAPTION]).

Z hľadiska dobrej čitateľnosti pre ťažko slabozrakých používateľov doporučujeme pri definícii jednotlivých častí tabuľky používať relatívne miery, oproti mieram absolútnym. Nezabúdajte, že ťažko slabozraký čitateľ má väčšinou vo svojom prehliadači nastavenú inú veľkosť písma, než s ktorou autor počíta, alebo má nastavené menšie rozlíšenie obrazovky.

4.Klikateľné mapy sú vytvorené tak, aby boli prístupné pre zrakovo postihnutých

Klikateľná mapa nahrádza niekoľko odkazov na ďalšie stránky. Tento prvok môže byť pre ťažko zrakovo postihnutých používateľov niekedy veľmi neprístupný, a to z dvoch dôvodov:

1. Pre úplne nevidiacich používateľov, ktorý používajú na čítanie stránok tzv. čítač obrazovky, je klikateľná mapa málo prístupná preto, že väčšina čítačov obrazovky sprístupnenie klikateľnej mapy podporuje len v obmedzenom rozsahu alebo len za určitých podmienok.

2. Pre ťažko slabozrakého používateľa môže byť orientácia na mape sťažená preto, že farebná kombinácia celého obrázku, ktorý je klikateľnou mapou, je veľmi málo zreteľná; alebo preto, že jednotlivé klikacie oblasti sú veľmi malé a ťažko odlíšiteľné.

Preto odporúčame radšej sa vyhnúť použitiu klikateľnej mapy (niekedy sa dá nahradiť sadou obrázkových odkazov poskladaných vo výslednom zobrazení rovnako ako pôvodná klikacia mapa) alebo webovú stránku s klikateľnou mapou doplniť sadou textových odkazov, ktoré budú jednotlivé ciele klikateľnej mapy kompletne nahradzovať. Rovnako dobrou náhradou môže byť rozbalovací zoznam, z ktorého si používateľ vyberie cieľovú stránku.

Pokiaľ je však použitie mapy nevyhnutné, nepoužívajte tzv. "server-side" mapy, ale skôr "client-side" mapy. Ako alternatívny popis obrázku, ktorý je samotnou mapou, uveďte nejaký neutrálny znak (napr. pomlčku, hviezdičku, podčiarknutie). V jednotlivých definíciách klikateľných oblastí mapy definujte vhodný popis, a to pomocou parametra [ALT] i [TITLE]. Použitie týchto parametrov je nevyhnutné. Napríklad:


<img src="mapa.jpg" alt="-" usemap="#Mapa">
<map name="Mapa">
<area shape="rect" coords="14,10,116,33" href="cenik.html" title="Cenník" alt="Cenník">
<area shape="rect" coords="88,44,183,67" href="kontakty.html" title="Kontaktné adresy"
alt="Kontaktné adresy">
</map>


5. Obsah www stránky sa mení len keď používateľ aktivuje nejaký prvok

Automatická zmena obsahu stránky môže byť pre zrakovo postihnutých veľkou prekážkou v prístupnosti. Podporné technológie (čítač obrazovky) sprístupňujú stránku tak, že ju spracujú do podoby čitateľnej pre nevidiacich a nevidiaci návštevníci si ju potom môžu začať prezerať (čítať). Pokiaľ počas tohto čítania dojde k automatickej obnove stránky, je stránka znovu čítačom obrazovky spracovaná a predložená používateľovi, ktorý si ju však musí začať čítať znovu od začiatku a nemusí sa tak vôbec dostať k informáciám, ktoré hľadá.

Preto je nutné, aby k obnoveniu stránky došlo len v prípade, kedy používateľ aktivuje nejaký prvok, ktorý je k tomuto účelu určený. Tzn. nie je napríklad možné, aby pri pohybe tabulátorom po odkazoch došlo pri bežnom nastavení na odkaz k zmene určitej časti stránky, ktorá má potom za následok obnovenie stránky a vyššie popísaný efekt.

6. Rámy sú vytvorené tak, že sú prístupné pre používateľov so zrakovým postihnutím

Používanie rámikov pre tvorbu webových stránok je stále veľmi rozšírené. Dá sa však povedať, že pre orientáciu zrakovo postihnutých používateľov nie sú práve priateľské najmä preto, že po zvolení určitého odkazu nie je vopred jasné, do ktorého rámika stránky sa nový obsah načíta. Na druhej strane však nie je možné tvrdiť, že by sa z hľadiska prístupnosti nemali vôbec používať. Pri dodržaní nasledujúcich pravidiel môže byť aj použitie rámikov v definícii stránky prehľadné.

Pre každý rámik v definícii [FRAMESET] by mal byť vhodne a zrozumiteľne zvolený názov ([NAME]) a popisný titulok ([TITLE]). Názov by mal vystihovať účel rámika a jeho vzťah k ostatným rámikom. Napr.:


<frameset cols="10%, 90%" title="Ponuka našich služieb">
<frame src="menu.html" name="NavigacniRamec" title="Navigačný rámik">
<frame src="main.html" name="RamecProPopisSluzeb" title="Rámik pre popis služieb">
<noframes>
<a href="noframes.html">Ponuka našich služieb bez použitia rámikov</a><br>
<a href="popis.html">Tu je popis rámikov.</a>
Popísaný je tu účel jednotlivých rámikov, k akému účelu sú vytvorené a aký obsah sa do nich načíta.
</noframes>
</frameset>


Z príkladu je tiež zrejmé, že by nemalo byť zabudnuté využitie časti [NOFRAMES]. Je pochopiteľné, že nie všetky stránky budú spravované a vedené vo dvoch verziách - s rámikmi a bez rámikov, avšak pre ich prístupnosť je tento variant veľmi vhodná. tiež je žiadúca dostupnosť textového popisu, ako sú rámiky konkrétne využité (v príklade dokument popis.html). Odkaz na tento popis by mal byť k dispozícii na začiatku každého rámika. Pokiaľ si neprajete, aby odkaz na tento popisný dokument bolo vidieť na obrazovke pre každého čitateľa stránok, môžete ho skryť napr. pomocou kaskádových štýlov. V zdrojovom kóde samotných stránok, ktoré sa do jednotlivých rámikov načítajú, voľte vhodné titulky (značka/tag [TITLE] v sekcii [HEAD]). Tie sa síce na obrazovke nikde nezobrazia, pre zrakovo postihnutých používateľov sú však prístupné vďaka pomocnej technológii (napr. pomocou čítačov obrazovky). Vhodne zvolené názvy týchto stránok tiež prispejú k prehľadnejšej orientácii.

Pre ťažko slabozrakých čitateľov stránok, ktoré sú rozdelené na rámiky, sú tieto stránky prístupnejšie vtedy, keď definície veľkosti rámikov v sekcii [FRAMESET] sú špecifikované v relatívnych mierach. Opäť pripomíname, že nie je vždy isté, aké rozlíšenie obrazovky používateľ používa. Slabozrakí používatelia majú často nastavené najmenšie rozlíšenie, aby zobrazované objekty boli na obrazovke čo najväčšie. Z podobného dôvodu dôrazne neodporúčame v definíciách rámikov zakazovať zobrazovanie posuvníka (parameter [SCROLLING] v tagu [FRAME]) a neodporúčame používať parameter [NORESIZE] na zákaz zmeny veľkosti rámikov.

7. Označenie každého odkazu výstižne popisuje jeho cieľ nezávisle na okolitom kontexte

Z označenia každého odkazu je zrejmé kam vedie, a to nezávisle na tom, či je používateľ oboznámený s okolitým kontextom daného odkazu. Väčšina nevidiacich používateľov sa obvykle najprv oboznámi s obsahom celej stránky prezretím odkazov na stránke a až potom číta celý obsah stránky.

Označením odkazu sa rozumie kombinácia samotného textu odkazu (tzn. textu umiestneného medzi párové značky [a]) a atribútu [title] značky [a].

Pokiaľ je to možné, mal by byť cieľ odkazu zrejmý už zo samotného textu odkazu.


<p><a href="muzeum.html">Múzeum</a> </p>

Pokiaľ toto nie je možné, je pre jednoznačnú identifikáciu odkazu potrebné použiť atribút [title] značky [a].

<p>Pre informácie o múzeu kliknite <a href="muzeum.html" title="informácie o múzeu">tu</a>. </p>

Odkazy, ktoré nevyhovujú tomuto pravidlu sú napríklad odkazy, kde text samotného odkazu je vo tvare "kliknite tu", "sem", "celý text článku", bez toho, že by tento text bol doplnený atribútom [title] značky [a] s doplňujúcou informáciou.


8. Informácie oznamované farbou sú prístupné aj bez farebného rozlíšenia

Niektorí zrakovo postihnutí používatelia nemusia byť schopní vôbec rozpoznávať farby, alebo môžu používať z dôvodu svojej zrakovej chyby inú farebnú schému, ako je štandardná schéma operačného systému (vo Windows napríklad Vysoký kontrast - čierna). Preto je dôležité, aby stránka bola prístupná aj v prípade, kedy si používateľ zmení farebnú schému operačného systému alebo, z dôvodu svojho zrakového postihnutia, nie je schopný farby interpretovať. Na web stránke teda nie sú informácie, ktorých správna interpretácia závisí na schopnosti vnímať farby. Chybou je teda napríklad vyznačenie povinných položiek vo formulári alebo odlíšenie odkazov od okolitého textu len inou farbou.

V prípade, že si používateľ z dôvodu svojej zrakovej chyby nastaví v prehliadači (napr. v Microsoft Internet Exploreri prostredníctvom Nástroje - Možnosti siete Internet - Zjednodušenia) ignorovanie farieb, štýlov a veľkosti písiem definovaných na stránkach www, je potrebné , aby stránka bola prístupná aj pri tomto nastavení.

9. Farby popredia a pozadia sú dostatočne kontrastné. Na pozadí nie je vzorka znižujúca čitateľnosť.

Farby písma a podkladu musia byť definované tak, aby boli dostatočne kontrastné. Kombinácie farby popredia (tj. napr. písma) a farby alebo vzoru pozadia majú mať dostatočný vzájomný kontrast. Kontrast sa dá vypočítať pomocou metodiky W3C (http://www.w3.org/TR/AERT#color-contrast) alebo zistiť pomocou niektorého z dostupných on-line nástrojov (www.juicystudio.com/services/colourcontrast.asp, nebo www.sovavsiti.cz/kontrast/). Minimálna hodnota rozdielu jasu je 125 bodov (maximum tejto hodnoty je 255) a pre rozdiel farieb 500 bodov (maximum tejto hodnoty je 765). Čím sú tieto čísla väčšie , tým je kombinácia farieb kontrastnejšia a teda lepšie čitateľná.

10. Predpisy určujúce veľkosť písma nepoužívajú absolútne jednotky

Veľkosť písma na stránkach by mala byť definovaná len pomocou kľúčových slov CSS xx-small, x-small, small, medium, large, x-large a xx-large alebo pomocou hodnôt smaller, larger, percent a jednotiek em a ex), aby v prípade, keď je písmo pre čitateľa príliš malé, bolo možné ho pomocou prostriedkov prehliadača (napr. v MSIE Zobraziť - Veľkosť textu) zväčšiť. Kvôli známej chybe MSIE, v ktorom nie je možné zväčšiť písmo, ktorého veľkosť je definovaná v jednotkách px, nie je možné používať veľkosť vyjadrenú v jednotkách px. Na definíciu tabuliek, rámikov apod. je taktiež vhodné používať tie jednotky, u ktorých môže používateľ ich hodnoty meniť pomocou prostriedkov prehliadača (napr. rozmery tabuľky je vhodnejšie definovať pomocou percent než pixelov).

11. Kód web stránok Zodpovedá niektorej zverejnenej finálnej špecifikácii jazyka HTML alebo XHTML. Neobsahuje syntaktické chyby, ktoré je schopný správca webovej prezentácie odstrániť

Kód stránok je validný podľa niektorej zo zverejnených formálnych gramatík, napr. HTML 4.01 Transitional, XHTML 1.0 Strict. Niektoré pomocné technológie (napr. čítače obrazovky) môžu mať so sprístupnením nevalidných stránok problémy (nevalidná stránka môže spôsobiť až zamrznutie prehliadača), preto je dôležité, aby kód stránok bol validný. To, či je kód stránky validný, zistíte napr. pomocou on-line validátora na http://validator.w3.org

12. Na webovej stránke nekmitá nič rýchlejšie ako raz za sekundu

Pre ťažko slabozrakých návštevníkov môže byť použitie vizuálnych efektov (napr. blikanie textu, automatické zmeny zobrazenia textu, animácie textu atď.) veľmi nevhodné a podstatne sťažujúce alebo znemožňujúce čítanie danej informácie. Vyhnite sa preto, pokiaľ je to možné, používaniu týchto efektov, rozhodne ich nepoužívajte v textoch, ktoré slúžia na zobrazenie dôležitých informácií (nadpisy, aktuality, atď.) na stránkach.. Prípadné použité animácie alebo dynamicky sa meniace prvky na stránkach sa nesmú trvale meniť s frekvenciou väčšou ako 1 Hz (tzn. jedna fáza dynamicky sa meniaceho objektu musí byť zobrazená aspoň 1 sekundu).

13. Prvky tvoriace nadpisy a zoznamy sú korektne vyznačené v zdrojovom kóde. Prvky, ktoré netvoria nadpisy alebo zoznamy nie sú takto vyznačené.

Pri tvorbe WWW stránky používajte na vyznačovanie nadpisov a zoznamov značky, nesúce sémantické informácie o štruktúre stránky. Nadpisy definujte pomocou značiek [h1], [h2] ... [h6]. Vyhnite sa definovaniu nadpisov pomocou značky [font] alebo definovaním vlastnej triedy pre danú úroveň nadpisu. Pri použití značiek pre nadpisy dávajte pozor aj na správnu hierarchiu nadpisov.

V prípade správneho použitia značiek pre nadpisy si môže nevidiaci používateľ prostredníctvom čítača obrazovky vyberať podľa nadpisov tie časti stránky, ktoré ho skutočne zaujímajú, a nemusí čítať množstvo pre neho nezaujímavých informácií. Tento spôsob práce sa dá porovnať s výberom konkrétnej kapitoly z knihy pomocou obsahu a čiastočne eliminuje veľmi obmedzujúce lineárne vnímanie informácií

Priklad:

Správne:

<h1>Názov spoločnosti</h1>
<h2>Export </h2>
<p>Text odseku ... </p>
<h2>Import</h2>
<p>Text odseku... </p>

Nesprávne:


<div class=“nadpis1“>Názov spoločnosti</div>
<div class=“nadpis2“>Export </div>
<p>Text odseku... </p>
<div class=“nadpis2“>Import</div>
<p>Text odseku </p>

Obdobným spôsobom ako nadpisy vyznačujte v dokumente zoznamy a ich jednotlivé položky. Definujte ich pomocou značiek [ul], [ol], [dl], [dt], [dd] a nie pomocou značiek [p] a [br].

Príklad použitia:

Správne:

<ul>
<li><a href=“program-kina.html“>Program kina</a></li>
<li><a href=“program-divadla.html“>Program divadla</a></li>
<li><a href=“koncerty.html“>Koncerty</a></li>
</ul>

Nesprávne:

<p>
<a href=“program-kina.html“>Program kina</a><br />
<a href=“program-divadla.html“>Program divadla</a><br />
<a href=“koncerty.html“>Koncerty</a>
</p>

Značky nesúce sémantickú informáciu umiestňujte v dokumentoch na miesta, kam skutočne patria. Tzn. značkou [h1] vyznačte nadpis najvyššej úrovne, značkou [h2] nadpis nižšej úrovne atď. Text, ktorý je vo svojej podstate zoznamom, vyznačte skutočne ako zoznam.

14. Každému formulárovému prvku je priradený výstižný názov

Dá sa povedať, že všetky prvky, ktoré sa na stránkach s formulármi môžu vyskytnúť, sú pri dodržaní určitých podmienok prístupné i ťažko zrakovo postihnutému používateľovi. Platí to pre editačné políčka, začiarkávacie políčka, prepínače, rozbalovacie zoznamy i tlačidlá. Pri definovaní jednotlivých prvkov formulára by sme však mali brať ohľad na to, aby popisný text jednotlivých formulárových prvkov bol zrozumiteľný a bol zviazaný s daným prvkom pomocou značky [label] a atribútov for a id. Na rýchlejší prístup k jednotlivým prvkom formulára pomocou klávesnice potom odporúčame použiť parameter [accesskey], ako to ukazuje nasledujúci príklad:


<form action="url" method="post">
<p>
<label for="name1" accesskey="m">
<u>M</u>eno:
</label>
<input type="text" id="name1" />
<br />
<label for="name2" accesskey="p">
<u>P</u>riezvisko:
</label>
<input type="text" id="name2" />
</p>
</form>

Pokiaľ toto spojenie nedefinujeme, nedá sa zaručiť, že nevidiaci používateľ bezpečne pozná, čo má do daného políčka vyplniť alebo akú možnosť má zvoliť v prípade rozbalovacích zoznamov alebo prepínačov. Len vizuálne umiestnenie popisného textu vedľa prvku formulára nie je postačujúce.

III. Pravidlá so strednou prioritou

Obsahom tejto sekcie sú pravidlá, ktorých splnenie je potrebné na to, aby orientácia zrakovo postihnutého návštevníka na stránkach bola čo najjednoduchšia.

15. Všetky netextové prvky nesúce významovú informáciu majú textovú alternatívu

Všetky grafické objekty (teda aj tie, ktoré neslúžia na navigáciu, ale majú len dekoračný charakter), musia mať alternatívne textové popisy , prípadne musia byť skryté na pozadí pomocou CSS alebo má atribút [alt] vo všetkých prípadoch s prázdnou hodnotou. Niektoré čítače obrazovky umožňujú nevidiacemu používateľovi pracovať len s grafikou, doplnenou alternatívnymi textovými popismi, a grafické objekty bez alternatívnych popisov úplne ignorovať. Definovaním alternatívnych popisov len pre významovo dôležité prvky teda môžete nevidiacemu používateľovi výrazne uľahčiť prácu s netextovými prvkami na stránke.

Príkladom netextového prvku, ktorý nesie významovú informáciu, je fotografia pri článku, ktorá tento článok informačne dopĺňa. Pri takejto fotografii je veľmi vhodné uviesť alternatívny textový popis. Naopak dekoračnú grafiku (zaoblené rohy, grafické odrážky v zoznamoch, atď.) je vhodné alternatívnymi textovými popismi nedoplňovať. Pokiaľ sa toto pravidlo dôsledne dodrží, nevidiaci používateľ si môže pomocou čítača obrazovky grafiku bez popisov odfiltrovať a pracovať len s tými grafickými prvkami, ktoré nesú nejakú informáciu.

16. Hlavné oznámenie stránky je na jej začiatku

Hlavné oznámenie stránky musí byť na jej začiatku.

Ako sme uviedli v úvode, nevidiaci používateľ získava informácie zo stránky lineárne. Pokiaľ je pred hlavným obsahom stránky dlhé navigačné menu, je nevidiaci používateľ nútený zakaždým toto menu pred tým, než sa dostane k hlavnému obsahu stránky, prejsť. Technológia CSS umožňuje usporiadať obsah stránky tak, aby hlavný obsah stránky bol na logickom začiatku prezentácie a pritom nebol narušený grafický vzhľad prezentácie (napr. navigácia je umiestnená v ľavom stĺpci, hlavný obsah v prostrednom, ale nevidiacemu používateľovi je prostredný stĺpec sprístupnený ako prvý). Ukážku takého riešenia je možné nájsť napr. na www.blindfriendly.sk

Druhým riešením je umiestniť čo najbližšie k logickému začiatku stránky odkaz, ktorý ukazuje na začiatok hlavného obsahu stránky a umožní tak používateľovi túto navigačnú ponuku preskočiť.

17. Stránka má zmysluplný titulok, vystihujúci jej obsah

Pri definícii titulku stránky (tag [TITLE] v sekcii [HEAD]) je vhodné voliť také slová, ktoré zodpovedajú obsahu stránky, pretože titulok stránky je pre nevidiaceho používateľa významným navigačným prvkom (môže si ho nechať kedykoľvek prečítať nezávisle na tom, kde je práve kurzor). Nič nehovoriace titulky ako "New Page 1" alebo stále sa opakujúci rovnaký titulok na všetkých stránkach (ako napr. meno spoločnosti) sťažujú orientáciu hlavne v situáciách, keď má používateľ otvorených niekoľko okien prehliadača. Ukážku správnych titulkov môžete nájsť na stránke www.blindfriendly.sk.

18. Používateľ je vopred jasne upozornený, keď odkaz vedie na obsah iného typu ako je webová stránka. Takýto odkaz je doplnený údajom o veľkosti a type cieľového súboru.

Pokiaľ je odkaz prepojený na dokument iného typu ako HTML (napr. doc, pdf, xls, ...) je vhodné na túto skutočnosť návštevníka stránky vopred upozorniť. Príklad:

<a href="metodika.doc" Metodický návod (.doc 47 kB)</a>
<a href=“metodika.doc“ title=“Metodický návod (.doc 47 kB)“>Metodický návod</a>

19. Nové okná sa otvárajú len v odôvodnených prípadoch a používateľ je na to vopred upozornený

Možnosť otvorenia prepojenej stránky do nového okna prehliadača môže byť pri uváženom použití veľmi užitočná pre používateľa bez zrakového postihnutia. Táto funkcia môže zvýšiť prehľadnosť pri práci s väčším množstvom informácií. Ale pre akéhokoľvek zrakovo postihnutého používateľa môžu byť nečakane pribúdajúce okná prehliadača nevhodné a neprehľadné. Odporúčame preto textový popis odkazu s touto vlastnosťou doplniť aj o informáciu, že sa odkaz otvorí v novom okne. Napr. takto:

<p>Inštitúcie mesta:</p>
<ul>
<li><a href="muzeum.html" target="_blank"> Mestské múzeum [nové okno] </a></li>
</ul>

Ďalšou možnosťou je umiestniť upozornenie na otvorenie v novom okne prehliadača do atribútu [title]. Napr. takto:
<p>Inštitúcie mesta:</p>
<ul>
<li><a href="muzeum.html" target="_blank" title=" Mestské múzeum [nové okno]">
Mestské múzeum </a></li> </ul>

Otváranie ďalšieho okna prehliadača (napr. okna s reklamou) súčasne s otváraním okna s úvodnou stránkou prezentácie je pre nevidiaceho návštevníka veľmi mätúce, lebo po načítaní oboch okien má ako hlavné (aktívne) to okno, ktoré sa otvorilo ako posledné (typicky to býva to s reklamou) a teda sa vôbec nemusí dostať k hľadaným informáciám. Pokiaľ je otváranie ďalšieho okna nevyhnutné, odporúčame do neho umiestniť aj informáciu, že napr. ide o okno s reklamou a tiež ho doplniť odkazom na hlavnú stránku prezentácie.

IV. Pravidlá s najnižšou prioritou

Táto sekcia obsahuje pravidlá, ktorých dodržaním ešte viac uľahčíte zrakovo postihnutým návštevníkom získavanie informácií z webových stránok.

20. Dôležité navigačné prvky majú priradené horúce klávesy

Jazyk HTML umožňuje priradiť odkazom a prvkom formulárov horúci kláves pomocou atribútu [ACCESSKEY]. Táto skutočnosť má za následok, že stránka bude lepšie ovládateľná z klávesnice. Akémukoľvek používateľovi (nie len zrakovo postihnutému) to môže významne urýchliť orientáciu na stránke.

Dôležitým navigačným prvkom je myslený napríklad prvý odkaz v ponuke alebo prvok vo formulári, na ktorý sa môže používateľ v prípade, že je pre neho definovaný horúci kláves, kedykoľvek dostať jeho stlačením. Príkladom môže byť webová prezentácia na www.blindfriendly.cz, kde je pre vstup do menu definovaný horúci kláves Alt+M. Používateľ sa tak môže pomocou tohto horúceho klávesu kedykoľvek presunúť do menu.

Ukážka definície horúceho klávesu:


<A HREF="kniznica.html" ACCESSKEY="k"><U>K</U>nižnica</a>

Pri definovaní horúcich klávesov odporúčame toto:

  • "Menej je niekedy viac" - nesnažte sa definovať horúci kláves pre každý odkaz. Používatelia si ich aj tak nezapamätajú. Definujte horúce klávesy len pre najdôležitejšie navigačné odkazy.
  • " Snažte sa predchádzať kolíziám vami definovaných horúcich klávesov s preddefinovanými horúcimi klávesmi operačného systému alebo aplikácie (nedefinujte napríklad ako horúci kláves písmeno D, pretože horúci kláves Alt+D je v internet E xploreri definovaný pre vstup na riadok Adresa).

Vhodnou voľbou pre definíciu horúcich klávesov môžu byť číslice od 0 po 9.

21. Dokumenty, ktoré sú v iných formátoch ako HTML, sú dostupné i v tomto formáte

Na www stránkach sa často môžeme stretnúť s možnosťou stiahnuť si určitý dokument ako externý súbor v inom formáte ako HTML. Máme na mysli napríklad dokumenty vo formáte PDF, RTF, DOC, EPS a ďalšie. Variant zverejnenia určitých informácií v samostatnom súbore (nie pomocou HTML stránky) má výhodu pre tých používateľov, ktorí nemajú k dispozícii trvalé pripojenie na Internet a chcú si dokument prečítať off-line. Navyše v mnohých prípadoch je distribúcia niektorých typov dokumentov v iných formátoch ako HTML nevyhnutná (HTML je pre nich nevhodný). Majte však na pamäti, že pre mnoho používateľov (nie len zrakovo postihnutých) môžu byť externé formáty dokumentov neprístupné napr. z dôvodu, že nedisponujú externými prehliadačmi pre tieto formáty. Alebo môže byť čítanie dokumentu v externom prehliadači pre niektorú skupinu používateľov neprístupné (hlavne pre nevidiacich používateľov).

Pri použití externých súborov pre distribúciu dokumentu sa snažte, aby rovnaký dokument bol dostupný aj v ďalších formátoch. Napr. obsah dokumentu vo formáte PDF môže byť k dispozícii aj prostredníctvom formátov TXT, HTML, RTF a podobne. Pochopiteľne význam tohoto odporúčania sa líši podľa dôležitosti dokumentov uverejňovaných pomocou externých formátov.

22. Tabuľky sú zrakovo postihnutým lepšie sprístupnené

V definícii tabuľky používajte značky (tagy) [TH] na identifikáciu hlavičky, [THEAD] na identifikáciu opakujúcich sa hlavičiek, [TFOOT] na opakujúce sa päty a [CAPTION] na popis tabuľky. Niektoré pomocné technológie (napr. čítače obrazovky) dokážu sprístupniť aj tieto doprovodné informácie o rozložení tabuľky, ktoré môžu v orientácii napomôcť. HTML jazyk tiež umožňuje pre každý riadok definovať popisný text (parameter [TITLE] v tagu [TR]) a tiež aj pre stĺpce (parameter [TITLE] v tagu [TD]). Odporúčame uvádzať aj stručný popis tabuľky v parametri [SUMMARY] tagu [TABLE].

Problematike tvorby prístupných tabuliek je podrobne venovaná Kapitola II.4.

23. ASCII art, skratky a smajlíky sú zrakovo postihnutým sprístupnené

Zriedkavo sa na webových stránkach vyskytujú "ASCII náhrady" grafického vyjadrenia väčších symbolov, grafov či kresieb. Sú to kombinácie znakov - väčšinou na niekoľkých riadkoch pod sebou, ktoré majú znázorňovať určitý grafický objekt. Pokiaľ má tento objekt na stránke väčšiu informačnú dôležitosť, je vhodné doplniť pred tento objekt napr. do hranatých zátvoriek textový odkaz, ktorý ukazuje na miesto v dokumente za týmto objektom alebo odkaz prepojený na krátky textový súbor, ktorý stručne popisuje objekt "ASCII artu" a má rovnakú informačnú hodnotu ako popisovaný "ASCII art" objekt.

Znakové reťazce, ktoré sú nazývané "smiley emoticons" [napr. :-) ], je možné sprístupniť nasledujúcim spôsobom:


<acronym title="smajlík">:-)</acronym>


Rovnakým spôsobom je možné taktiež sprístupniť iné skratky.

Súvisiace odkazy:

http://sovavsiti.cz/weblog/2004/01/07-smajliky-pro-nevidome.html

24. Z každej stránky webu vedie odkaz na prehlásenie , vymedzujúce mieru prístupnosti a obsahujúce popis ovládania webu

Na samostatnej stránke je uvedené prehlásenie , jasne vymedzujúce mieru prístupnosti webu alebo jeho jednotlivých častí . Je tu uvedené, ktoré pravidlá prístupnosti a a podľa akých metodík (WCAG 1.0, BFW, Section 508, Pravidla pro tvorbu přístupného webu vydaná MI ČR) webová prezentácia spĺňa.

Pokiaľ niektorá časť webu, vzhľadom na svoj charakter, pravidlá prístupnosti nespĺňa (mapy, videozáznamy, atď.), je tu tento fakt tiež uvedený.

Ďalej je v tomto prehlásení uvedený popis ovládania webu vrátane zoznamu použitých horúcich klávesov (pokiaľ sú definované).

25. V texte je vyznačená zmena použitého jazyka

Definícia HTML umožňuje aj identifikáciu zmien použitého jazyka v texte (parameter [LANG]). Toto využite pri tvorbe stránok, na ktorých sa vyskytuje text písaný v rôznych jazykoch.

napríklad text:

<P>"How do you do, my friends", spýtal sa svojím rodným jazykom Mike...</P>

definujeme nasledovne:

<P><SPAN LANG="en">"How do you do, my friends"</SPAN>, spýtal sa svojím rodným jazykom Mike...</P>

Táto identifikácia môže mať pre zrakovo postihnutého ten význam, že ním použité pomocné technológie (čítače obrazovky) môžu zmenu jazyka textu zaregistrovať a krátkodobo zmeniť jazyk hlasového výstupu. Text v inom jazyku potom bude vyslovený so správnou výslovnosťou.

V. Zbežná kontrola prístupnosti stránky

Dodržanie väčšiny pravidiel a odporúčaní, ktoré sme uviedli v predchádzajúcich kapitolách, si môže tvorca stránok skontrolovať aj vlastnými silami a tak sám odhaliť prípadné priestupky proti dostupnosti. V tejto záverečnej kapitole uvedieme stručne niekoľko postupov, ako túto kontrolu vykonať.

Na testovanie prístupnosti webových stránok je možné použiť tzv. Accessibility Toolbary, obsahujúce množstvo funkcií na testovanie prístupnosti - náhodne uveďme napr. zapnutie/vypnutie štýlového predpisu, zobrazenie web stránky s rôznymi rozlíšeniami obrazovky, atď.

Toolbary sú na stiahnutie na adresách:

  • http://chrispederick.myacen.com/work/firebird/webdeveloper/ - Web Developer Extension pre prehliadač Mozilla
  • http://www.nils.org.au/ais/web/resources/toolbar/ - Accessibility Toolbar pre MSIE 5.0 a vyšší so zapnutou podporou JavaScriptu

Ďalšou možnosťou je postupovať podľa nižšie uvedených bodov:

1. V prehliadači vypnite zobrazovanie grafických objektov.

Takto odhalíte tie grafické objekty, ktoré nemajú alternatívny textový popis.

2. V prehliadači vypnite spracovanie aktívnych prvkov (JavaScript, aplety Java atď.).

Pokiaľ aj po týchto opatreniach budú akýmkoľvek spôsobom prístupne všetky objekty stránky, je z hľadiska jej prístupnosti všetko v poriadku.

3. Načítajte stránku do prehliadača pracujúceho v textovom režimu (napr. LYNX).

Ak bude obsah čitateľný, zmysluplný a prístupný aj tu, s vysokou pravdepodobnosťou bude stránka prístupná aj pre používateľov so zrakovým postihnutím.

4. Pomocou schránky skopírujte textový obsah stránky do jednoduchého editora.

Označte celú stránku pomocou príkazu CTRL+A, skopírujte ju do schránky príkazom "Kopírovať" a vložte ju do jednoduchého editora (napr. "Poznámkový blok" v Microsoft Windows). Obsah stránky by mal byť opäť rozložený v správnom a zmysluplnom poradí.

5. Skuste vykonať navigáciu len pomocou klávesnice.

Medzi odkazmi a ďalšími aktívnymi prvkami (predovšetkým formulárovými) vyskúšajte pohyb pomocou klávesu TAB. Uistite sa, či pri tomto pohybe kurzora tabulátorom prechádza kurzor cez aktívne prvky stránky v zmysluplnom poradí.

6. Rôznym spôsobom zmeňte veľkosť okna prehliadača a nastavené rozlíšenie obrazovky.

Zmenšujte a potom zväčšujte veľkosť okna prehliadača. Aj pri malej veľkosti jeho okna by mal byť prístupný celý rozsah stránky - pohybom posuvníkov. Rovnakú skúšku vykonajte pri rôznych nastaveniach rozlíšenia obrazovky. Stránka by mala byť prístupná aj pri rozlíšení 640×x 480 bodov.

7. Nastavte neštandardnú kombináciu farieb a veľkostí písma systémového prostredia a prehliadača.

V Microsoft Windows nastavte zobrazenie obrazovky na schéma "Vysoký kontrast - čierna (najväčšia)", a zistite, či je obsah stránky čitateľný a prístupný. Môžete tiež vypnúť v prehliadači Microsoft Internet Explorer zobrazovanie dokumentu podľa farieb definovaných v jeho zdrojovom kóde - nastavenie "Možnosti siete Internet", záložka "Všeobecné", tlačidlo "Zjednodušenie", ďalej "Ignorovať farby, štýly a veľkosť písma". Po načítaní stránky pri týchto nastaveniach zistite, či je jej obsah čitateľný a prístupný. Vyskúšajte aj iné schémy ako je Vysoký kontrast - čierna (najväčšie).

VI. Použité zdroje

"HTML 4.01 Recommendation", D. Raggett, A. Le Hors, and I. Jacobs, eds., 24 December 1999.
www.w3.org/TR/1999/REC-html401-19991224/

"Web Content Accessibility Guidelines 1.0", W. Chisholm, G. Vanderheiden, and I. Jacobs, eds., 5 May 1999.
www.w3.org/TR/1999/WAI-WEBCONTENT-19990505/

"Techniques for Web Content Accessibility Guidelines 1.0", W. Chisholm, G. Vanderheiden, I. Jacobs, eds., 6 November 2000 www.w3.org/TR/WCAG10-TECHS/

"HTML Techniques for Web Content Accessibility Guidelines 1.0", W. Chisholm, G. Vanderheiden, I. Jacobs, eds., 6 November 2000 www.w3.org/TR/WCAG10-HTML-TECHS/

"Best Practice - Pravidla pro tvorbu přístupného webu", MI ČR, 30.7.2004 www.micr.cz/images/dokumenty/BP_web.htm

VII. Zmeny oproti predchádzajúcim verziám

Verzia 1 tohto metodického návodu popisovala všeobecné zásady prístupnosti a uvádzala 11 technických prvkov HTML s popisom ich správneho použitia a s označením priority dôležitosti v rozsahu 1 - 5.

Verzia 2.0 z júna roku 2003 bola reakciou na zmeny v oblasti tvorby WWW stránok a v oblasti asistenčných technológii, ku ktorým došlo od prvého vydania verzie 1.

V tejto verzii tiež došlo k rozdeleniu pravidiel do troch sekcií:

Sekcia 1: pravidlá s najvyššou prioritou - "nutné podmienky prístupnosti" - základná úroveň prístupnosti

Sekcia 2: pravidlá zlepšujúce orientáciu na webe - stredná úroveň prístupnosti

Sekcia 3: pravidlá zlepšujúce prístupnosť webu - najvyššia úroveň prístupnosti

Došlo tak k zblíženiu metodiky Blind Friendly a normy WCAG 1.0, ktorá tiež rozlišuje tri úrovne prístupnosti:

Pravidlá s prioritou 1 musia byť splnené, aby web dosiahol základnú úroveň prístupnosti (A).

Pravidlá s prioritou 2 by mali byť splnené a web tak dosiahne strednú úroveň prístupnosti (AA).

Pravidlá s prioritou 3 môžu byť splnené a web tak dosiahne najvyššiu úroveň prístupnosti (AAA).

Namiesto písmen "A" sú pri hodnotení podľa metodiky Blind Friendly používané piktogramy nevidiaceho (postavička s bielou palicou).

Príklad: stránka spĺňajúca najvyššiu úroveň prístupnosti je označená takto: obrázok troch postavičiek s bielou palicou

Vo verzii 2.1 boli oproti verzii 2.0 vykonané tieto zmeny:

  • boli doplnené ďalšie pravidlá
  • boli opravené štylistické chyby a preklepy
  • u niektorých pravidiel bol doplnený alebo opravený výklad daného pravidla

Vo verzii 2.2 boli oproti verzii 2.1 vykonané tieto zmeny:

  • boli doplnené ďalšie pravidlá
  • na základe aktuálneho stavu asistenčných technológií bola zmenená priorita niektorých pravidiel
  • boli opravené štylistické chyby a preklepy
  • u niektorých pravidiel bol doplnený/prepracovaný výklad daného pravidla